Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Beh cez Západné a Vysoké Tatry

Náš plán, s mojím horským spolubežcom Julom Masarovičom, bol zabehnúť v priebehu 2 dní zo Žiarskej chaty cez hrebeň Západných Tatier do Podbanského a potom ďalej pokračovať z Podbanského turistickou magistrálou cez Vysoké Tatry až na Zamkovského chatu.

Vzdialenosť
58 km
Prevýšenie
+4200 m stúpanie, -4200 m klesanie
Náročnosť
ťažká, 5. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 15.09.2000
Pohoria
Tatry - Západné Tatry a Váchodné Tatry (Vysoké Tatry) - Tatranský národný park
Trasa
Voda
Žiarska chata, prameň pod Končitou, prameň pod Pyšným sedlom, Popradské pleso, Sliezsky dom, Hrebienok, Rainerova chata, Zamkovského chata
Nocľah
Podbanské (hotel)
Doprava
Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Žiar (bus)
Hrebienok (pozemná lanovka) - Starý Smokovec (vlak, bus) - Poprad (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1096 Západné Tatry (1:50.000)
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

1. deň piatok 15. 9. 2000 - alias Sedembolestná cesta cez 6 dvojtisícových vrcholov

Zobudili sme sa na priváte v obci Smrečany (odporúčam nocľah na priváte, 150,- Sk za posteľ). Hory boli súvislo zatiahnuté v tmavých mrakoch a schyľovalo sa k dažďu, teplota bola tak na hranici únosnosti okolo 10°C na Žiarskej chate (1300m). S Julom študujeme mapu najmä kvôli tomu, aby sme si zafixovali všetky možné únikové cesty z hrebeňa Západných Tatier dole v prípade krízy. Po malom občerstvení na Žiarskej chate štartujeme pri turistickom hríbiku o 9.30 a zanechávame na chate Danku (Julovu) - náš podporný šofér. Ja mám dlhé nohavice, Julo vsadil na kraťasi, každý mame 1 liter tekutín. Hoci je stále zatiahnuté, beží/kráča sa nám v pohode, za 47 min. som v Žiarskom sedle, kde ma Julo už pár minút čaká a za necelú hodinu dosahujeme Plačlivô - našu prvú dvojtisícovku. Hore je hmla a veľmi vlhko, skaly su mokré a klzké, stretáme cestou veľa turistov, ktorí nás informuju, že na strane Roháčskej doliny prestalo pršať iba pred hodinou. Ostrý Roháč prestupujeme v hmle, veľmi opatrne a na istotu.

Dole v Jamníckom sedle ma čaká Julo, ktorý ma stále predomnou pár minút náskok a informuje ma, že on to balí, lebo nemá zmysel sa potácať celý hrebeň v hmle. Presvedčil som ho, že nech aspoň vybehneme zo sedla Volovec (tretí kopec v poradí) a aspoň si spravíme časovku. Julo súhlasil a tak dosiahneme vrchol Volovca z Jamnického sedla za 10 min. (značka píše 45 min. !). Na vrchole je asi 30 členná česká skupina a dobrá atmosféra, ktorá nás pookriala a tak cestou z Volovca na mňa Julo kričí, že nemá zmysel zostupovať dole, lebo tým nič nezískame a navrhuje pokračovať ďalej po hrebeni s tým, že sa "iba" vykašleme na vrchol Bystrej (najvyšši vrch v Zapadných Tatier trošku mimo hlavného hrebeňa) a prejdeme po hrebeni iba cez Blyšť. Súhlasil som s týmto návrhom, lebo presne aj ja som to tak cítil. Keďže bol Julo stále rýchlejší, zrýchlená chôdza je viac jeho doménou a hrebeňom sa veľmi bežať nedalo, stratil sa mi v hmle. V sedle pod Hrubým vrchom sa mi z hmly vynorila veľmi krásna deva, typu Pocahontas, ktorá tam osamelo postávala vedľa svojho ruksaku. Hovorila po česky, mala za sebou turu cez masív Jakubinej, bola sama, zostupovala dole, usmiala sa na mňa a povedala mi, že môj parťák je predo mnou a odkazuje mi, ze mám pridať a že ma čaká na vrchole Hrubého vrchu. Opätoval som úsmev a zanechal som ju osamelú v hmle.

Vrchol Hrubého cca 300 výškových metrov dosahujem asi za 20 min., je tam veľká hmla a tak kričím na Jula, či tam čaká v tom nečase a nepohode, keď sa mi neozýva, pokračujem ďalej po značke tesne pod vrcholom po hrebeni smerom na Klin. Cestou stretávam veľa turistov oproti, zväčša Čechov a Poliakov. Hrebeň bol stále zahmlený, mám tenké rukavice ale lavá ruka mi omŕza a tak si dávam dole navrhnutú rukavicu a snažím sa ju rozhýbať na voľno. Keď sa ma jedni turisti spýtali, prečo mám iba jednu rukavicu, vysvetľujem im, že som si dal rukavicu dole aby mi neomŕzala ruka. Turisti nechápu a kukajú na mňa ako na idiota, keď bežím popri nich po hrebeni ďalej. Klin prekonávam bez problémov a na vrchole Blyšťa 2169 m. (šiesta dvojtisícovka) mám medzičas (brutto z chaty) 4hod. 5min. čaká ma už iba zostup do Pyšného sedla a potom do Podbanského, kde prichádzam do hotela Permon v čase 5 hod. 43 min. Na moje prekvapenie Julo v hoteli nie je, čaká ma tam iba Danka a mňa sa po hodine čakania na Jula začínajú zmocňovať obavy o jeho osude. Našťastie asi za hodinu a štvrť prichádza do Permonu v pohode aj Julo, ktorý ma poctivo čakal na vrchole Hrubého ako mi to aj odkázal po krásnej turistke ale bol v debate v zhluku turistov a tak ma v tej hmle ani nepočul ani nevidel ako som traverzoval vrchol okolo neho. Čakal ma tam asi 40 min., aj trochu zostúpil za mnou naspäť ale keď som nikde nebol usúdil, že som asi zostúpil s tou turistkou dole, aby nemusela ísť sama. Nuž tomu sa hovori poctivý parťák. Pre nás to ale bola najmä skúsenosť, že sme mali postupovať spoločne a nestratiť sa z dohľadu. V hoteli Permon si dávame saunu (3x aj s ľadovým bazénom) a perličkový kúpeľ, keďže bol Permon beznádejne plný, po dobrej večeri a švédskom stolovaní sme sa presunuli na nocľah do hotela Esperanto v Pribyline. Bodku za úspešným dňom sme dali na diskotéke pri poháriku vínka a pohľade na miestne diskožubrienky.

Keďže sme nemali nejaké veľké občerstvovacie prestávky po ceste, lebo ani nebolo kde, čas ktorý uvádzam je brutto, čiže vrátane krátkych minutkových zastavení počas cesty. Resumé dňa bolo, že tento hrebeň nie je veľmi vhodný na behanie, toto platí samozrejme aj pre horských cyklistov !!!

Trasa
čas - turistická značka
môj čas (brutto)

Žiarska chata 1300m
0
0

Žiarske sedlo 1919m
2 hod.
47 min.

Plačlivô 2125m
2h. 30min.
59 min. 45sec.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ostrý Roháč 2084m
3h. 45min.
1 hod. 27 min.

Volovec 2063m
5 hod.
1 hod. 51 min.

Hrubý vrch 2137m
7 hod.
2 hod. 36 min.

Klin 2172m
8,5 hod.

Blyšť 2169m
10 hod.
4 hod. 5 min.

Pyšné sedlo 1790m
10h. 30min.
4 hod. 22 min.

Podbanské - BUS 940 m.
13 hod.
5 hod. 38 min.

Podbanské - hotel PERMON
13 hod. 15 min.
5 hod. 43 min.

Môj plánovaný predpoklad bol 5 hod.
Dĺžka trasy - 23 km, prevýšenie vyše 2.100 metrov.

2. deň - sobota 16. 9. 2000

Hory nevyzerajú o nič prívetivejšie, je zatiahnuté a ráno miestami popŕcha. Teplota v Pribyline je ráno iba 8,5°C. V Podbanskom sa oteplí o 10.45 na 11°C. a tak definitívne vybiehame úplne na ľahko po červenej značke smerom na Štrbské Pleso, kde sme mali naplánovanú prestávku aj s podporou Danky. Z môjho pohľadu to bola bežecká lahôdka, keď sa dalo plynulo bežať celých 16 km (Podbanské - Štrbské) po krásnom lesnom teréne s prijateľným prevýšením až na Štrbské Pleso. Trasu z Troch studničiek sme bežali po zelenej, kde nie je až také prevýšenie ako na červenej cez Jamské Pleso. Táto trasa je perfektná aj pre beh aj pre bicykel (neviem, či je to povolené). Oproti predošlému dňu to bol naozaj zážitok, kde sa dal beh vychutnať akurát mohlo byt o pár stupňov vyššia teplota.

Keďže trasa druhého dna viedla cez "civilizáciu" mali sme až 3 prestávky (viď rozpis). Na Štrbskom plese sme boli oveľa rýchlejšie ako sme predpokladali a keďže Danka s autom naopak meškala, museli sme na ňu neplánovane čakať, lebo bez jej podpory sme nemohli pokračovať. Na Štrbskom Plese bola teplota 10°C a začalo pomerne intenzívne pršať. Kým prišla Danka museli sme sa schovať do tepla hotela Solisko. Po prezlečení a občerstvení bolo veľmi zatiahnuté a pršalo, uvedomovali sme si, že z Popradského Plesa na Ostrvu a ďalej na Sliezsky Dom, kde vedie magistrála do výšky 2.100m to nemusí byť v pohode, od Hrebienka nás delilo ešte celých 19 km. Julo vyhlásil, že on ďalej už určite nejde, lebo ho to v takom počasí bez výhľadov nebaví. Použil som svoju osvedčenú taktiku a presvedčil som ho, ze nech beží so mnou aspoň na Popradské Pleso, kde sa ja rozhodnem, či sa s Julom vrátim, alebo pôjdem ďalej cez Ostrvu sám. Vybiehame s Julom na Popradské, Danka ostáva čakať Jula na Štrbskom Plese s autom, podľa dohody maximálne 2 hodiny. Na Popradskom neprší a vo výstupe na Ostrvu pozorujeme množstvo turistov. Ja som rozhodnutý ísť ďalej a Julo sa ku mne pridáva. Uvedomujeme si, že máme iba pol litra tekutiny a že s tým musíme vystačiť až na Sliezsky dom vzdialený turisticky 3 a pol hodiny. Vzhľadom na vysokú vlhkosť a nízku teplotu spotreba tekutín nie je kritický faktor. Cestou na Ostrvu začína mierne pršať ale hore dážď ustane a je iba hmla. Magistrála je v pohode, nefúka vietor a netreba ani rukavice. Sliezsky Dom dosahujeme v čase podľa našich predpokladov. Teplota na Sliezskom dome je 7,5°C, v hoteli sa zohrejeme a dáme čaj a nealko. Cesta na Hrebienok je uz v pohode, Julo je asi o 3 min. rýchlejší ako ja a tak sa stretávame (za 55 min zo Sliezskeho domu) v našom bežeckom cieli na Hrebienku pri UNIMO bunkách pri aute. Gratulujeme si k výkonu a sme šťastní, ze sa nám to podarilo zvládnuť. Prezliekame sa z bežeckého do turistického a ďalej vyrážame už v pomalšom tempe na Zamkovského chatu aj s ruksakom. Cieľ nášho 2-dňoveho snaženia dosahujem z Hrebienka za 33 min. a som "happymelon". Cestou na hornej skratke stretávam v nálade Vláda Čenigu a Petra Valušiaka (polárnika) ako idú hore tiež na chatu, takže "partia na večer" je na svete. Večer na chate je klasický, relaxačný, chata je nabitá do posledného miesta.

Trasa
čas - turistická značka
môj čas (brutto)

Podbanské 940 m.
0
0

Tri Studničky
2 hod.
38 min.

Štrbské Pleso - hotel Solisko
4hod. 30 min.
1 hod. 43 min.

(prestávka na Solisku 1 hod. 17 min.)

Popradské pleso 1494 m.
6 hod.
2 hod. 23 min.

(prestávka na Popradskom plese 5 min. bez občerstvovania na rozhodnutie, či
pokračovať dalej)

Sliezsky dom 1680 m.
9 hod. 30 min.
4 hod. 24 min.

(prestávka na Sliezskom dome 32 min.)

Hrebienok 1263m.
11 hod. 30 min.
5 hod. 19 min.

Môj plánovaný predpoklad bol 5 hod. 10 min.
Dĺžka trasy Podbanské - Hrebienok je 35 km, prevýšenie vyše 2.100 m.

Aj s trasou na Zamkovskeho chatu sme teda prekonali za 2 dni vyše 60 km s
prevýšením cca 4.500m a celkovo cca 26 turistických hodín.

Napriek tomu, že pre nás bol víkend hoci tvrdý a drsný najmä úspešný a povznášajúci, až ma zamrazilo, keď som si prečítal v pondelok v tlači, že cez víkend v čase keď sme boli hore zahynul po páde turista na Troch kopách, ďalší spadol z Ostrého Roháča ale 50 m pád zázrakom prežil. Iné mŕtve telo objavili pod vrcholom Brestovej a tiež sa stratil turista v Jaloveckej doline. Nad Zamkovského chatou v hangu zahynul iný turista na srdcovú slabosť. Uvedomil som si, ze nešťastie nechodí po horách a že si treba dávať veľký pozor !!

Najnovšie