Tohtoročný 6. ročník priniesol viacero zmien: v prvom rade sa jednalo o „otočenie“ trasy – štart a cieľ zostal pôvodný (telocvičňa TJ Sokol v Trenčíne), ale bežci a turisti sa po štarte vybrali presne opačným smerom, ako to bolo po minulé ročníky. Úvodné kilometre po hrádzi teda vystriedala trasa po červenej značke cez Soblahov a následne stúpanie na Inoveckú chatu. Hrádza popri Váhu predstavovala namiesto začiatku tentokrát záverečné kilometre (z Beckova až do Trenčína). Okrem tejto zmeny sa tiež zmenil čas štartu: Letecká stovka počas minulých ročníkov štartovala v piatok večer, tento rok sa však organizátori rozhodli pre ranný štart – štartovalo sa v sobotu ráno o 6.00 h. Najrýchlejší bežci teda mali šancu absolvovať stovku ešte za svetla. Zmenou času štartu sa zmenilo aj časové rozpätie jednotlivých kontrolných bodov.

Týkalo sa to aj Duchonky, ktorá tento rok predstavovala 60-ty kilometer trasy. Minulý rok sme tu bežcov a turistov očakávali v nočných hodinách, tentokrát bola občerstvovacia stanica „načasovaná“ medzi 13.00 – 21.00 h. Samozrejme, kvôli technickým záležitostiam (príprava občerstvenia a pod.) a tiež vzhľadom na čoraz rýchlejšie „čelo“ pretekov, časť osadenstva kontroly bola na mieste už v predstihu.

A potom už tradičný občerstvovací kolobeh. Zo začiatku je dianie stále veľmi rýchle. A keďže ešte stále mám trochu pocit, že ak nad kontrolným hárkom niektorého rýchleho bežca strávim viac, ako 5 sekúnd (kým skontrolujem predošlé heslá, dám pečiatku a zapíšem v zozname), zdržujem ho, snažím sa „vybaviť“ tieto administratívne záležitosti čím skôr a čo možno najrýchlejšie.

Výber občerstvovacej stanice bol naozaj pestrý: k ovocnej klasike (banány, pomaranče) pribudlo avokádo, ktoré sa stáva čoraz obľúbenejšou formou doplnenia energie. Nechýbali chleby s masťou a cibuľou, ale ani oškvarky, oštiepok a slaninka. Ponuka sladkostí bola tiež bohatá. A pozor, malá inovácia: sladké chlebíky sa nenatierali nutelou, ale domácim džemom – ktorý si, mimochodom, bežci veľmi pochvaľovali.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Čo sa týka nápojov, nemohla chýbať kola, iontový nápoj a, samozrejme, čistá voda. Keďže počasie bolo skôr zimno-jesenné ako jarné, veľa bežcov a diaľkoplazov si pýtalo čaj (najmä po zotmení, kedy sa ešte viac ochladilo). Počasie bolo v priebehu dňa sychravé a veterné s občasnými prehánkami. Zo slov niektorých účastníkov (pravdepodobne boli na Leteckej stovke po prvýkrát) bolo počuť sklamanie zo skutočnosti, že tento kontrolný bod sa nachádza vonku – „no, tu sa asi veľmi nezohrejeme...“. Každopádne, naša partička sa snažila v rámci možností posilniť a podporiť každého účastníka – pravdepodobne sa nám aj celkom dobre darilo, keďže na našej kontrole nikto predčasne neukončil preteky. Dokonca si nespomínam, že by bolo treba niekoho presviedčať, aby si to ešte rozmyslel a nevzdával sa. Minulý rok, keď ešte Duchonka predstavovala 40-ty kilometer trasy, sa veru zopár DNF našlo. Pravdepodobne bolo tohtoročným pozitívom, že účastníci predsa len mali už viac, než polovicu trasy za sebou a možno tým pádom aj väčšiu motiváciu stovku dokončiť.

Na tejto stovke opäť padali „nadpozemské“ výkony – ako prvý dobehol Martin Halász s fantastickým časom 10 hodín 50 minút. Dúfam, že aj občerstvovacia stanica na Duchonke v rámci možností pomohla bežcom a turistom dostať sa do vysnívaného cieľa. Ďakujem celému Duchonka-teamu za spoluprácu a všetkým účastníkom dodatočne gratulujem.

Fotogaléria k článku