Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rozhovor Severný živloplaz - zo zákulisia novej stovky

Severný živloplaz je írečitý názov nového ultra-trailového podujatia, ktoré v máji rozšírilo ponuku stoviek na slovenskej scéne. Trasa vedie čiastočne po severnej hranici Slovenska s Poľskom, cez Ľubovniansku vrchovinu, Pieniny a Spišskú Maguru. O prípravách a priebehu prvého ročníka sme sa rozprávali s jednou z organizátorov, Julkou Batmendijnovou.

Prečo ste sa rozhodli organizovať ultra-trailové preteky?
To sa pýtame doteraz aj my :). Ale nie, na Slovensku je veľa ultra-trailových pretekov, no kraj, kde som vyrástla, bol doteraz v tomto zmysle neobjavený. Je nádherný a zdalo sa nám, že je to škoda. Okrem toho ľudia z Ľubovne vo veľkom holdujú outdoorovým športom a majú radi výzvy. Mali sme dojem, že ultratrail by ich mohol osloviť, tak sme šli do toho.

Ako došlo k názvu Severný živloplaz?
Najprv mal beh pracovný názov Ľubovnianska stovka, ale padli hejty, že to nikomu nič nepovie a mnohí si miesto spoja s nejakým chudobným zapadákovom. Preto sme sa rozhodli vymyslieť niečo originálnejšie. Trasa preteku vedie čiastočne po severnej hranici Slovenska s Poľskom. Pretekári si zároveň pri behu zažijú všetky možné živly: od mäkkých lúk, ťažšie priechodných starých lesov cez bobriu hrádzu, potoky a skalnaté úseky až po obľúbené blato. Okrem toho je Ľubovňa známa premenlivým počasím po celý rok. Ani tento víkend sme sa nevyhli krupobitiu veľkosti hrachu. K živlom severu sme dolepili diaľkoplaza, a názov bol na svete.

Kto stojí za pretekmi a koľko ďalších ľudí ste mali v organizačnom tíme?
Organizačný tím sme tento rok tvorili ja, Juro, Andrej Orogváni a Lukáš Šichta. Veľa sme konzultovali s organizátormi iných slovenských ultra-trailových podujatí. Na mieste nám výdatne pomohol Miki Kéri a nenahraditeľná partia skvelých dobrovoľníkov. Všetkým patrí obrovská vďaka.

Akými pohoriami vedie trasa, kolko km mala hlavná trasa, aké ďalšie trasy ste mali?
Trasa tento rok viedla Ľubovnianskou vrchovinou, Pieninami a Spišskou Magurou. Hlavná trasa A mala 103 km. Aby sme prilákali viac lokálnych bežcov, bežalo sa aj po sprievodnej trase B s dĺžkou 32 km.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Doteraz sme sa s Tebou stretávali na pretekoch ako s účastníčkou, ako to vnímaš z pohľadu hlavného organizátora, prekvapilo alebo zaskočilo Ťa niečo?
Asi sme mali dobrú teoretickú prípravu od skúsenejších organizátorov (za čo im veľmi ďakujeme :-), takže ani nie. Myslím, že to vyšlo nad naše očakávania.

Koľko účastníkov mal tento prvý ročník?
Spolu vyštartovalo 85 pretekárov, 32 na sprievodnej trase B a 53 na hlavnej trase A.

Mohla by si nám predstaviť víťazov? Tiež sme ešte nespomínali časový limit.
Na B trase medzi mužmi vyhral Matúš Koprivňák s časom 2:55:55, medzi ženami Alenka Kokavcová s časom 3:45:22. Limit bol turistický, 10 hodín. Trasu A v kategórii „muži“ vyhral Marián Priadka, ktorý dobehol za 10:58:46. Prvá žena bola Monika Halúsková s časom 15:14:52. Limit na A trase bol 28 hodín.

Ako by si vyhodnotila priebeh pretekov, diali sa nejaké výrazné udalosti? Čo počasie, na fotografiách som postrehla nejaké čierne oblaky.
Hehe, myslím, že od utorka sa diali samé výrazné udalosti, ale to patrí k tomu a nakoniec sa všetko podarilo ustáť. Počasie nám narobilo vrásky v sobotu. V Ľubovni bola prietrž mračien s krupobitím, krúpy boli veľké ako hrach. Cez cieľový stan nám doslova pretiekla blatová rieka. Okrem toho sme s obavami monitorovali priebeh búrok na trati kvôli bezpečnosti pretekárov. Našťastie žiadna nemala ohnisko na trase a niektorí bežci dokonca prišli do cieľa úplne suchí.

Ako ste spokojní takto pár dní po akcii? Budete v tom pokračovať? Ak áno, v tomto duchu alebo chystáte nejaké zmeny?
Ohlasy boli veľmi pozitívne, mnohí sa hneď hlásili, že o rok prídu zas, takže nám príliš nedali na výber nepokračovať :) Aj my sme už cestou domov vymýšľali zmeny na trase. Takže zatiaľ pri tom chceme ostať, aj keď zopár zmien určite bude. Dúfame, že k lepšiemu.

Ďakujeme za rozhovor a držíme palce do ďalších ročníkov.

Autori foto: Rišo Pouš, Michal Bačinský

Fotogaléria k článku

Najnovšie