Ahoj Majo, mohol by si sa nám na úvod krátko predstaviť? Koľko máš rokov, odkiaľ pochádzaš, kde žiješ, aký je tvoj aktuálny rodinný stav?

V lete som mal 33 rokov a pochádzam z malej dedinky Budča pri Zvolene. Už niekoľko rokov bývam pri Trnave, v Modranke. Mám o dva roky staršieho brata a momentálne som slobodný.

Aké máš vzdelanie a čím sa živíš?

Som vyučený stolár a vo svojej profesii aj pracujem. V jednej firme v Trnave vyrábam nábytok pre Ikeu – lakujem.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pracuješ na plný úväzok, popri tom dosahuješ skvelé bežecké výsledky. Stíhaš okrem práce a behu aj iné aktivity? Ako tráviš voľný čas?

Voľný čas trávim hlavne športom: behám, bicyklujem, cvičím jogu. Veľmi ma baví aj hudba, ale na koncerty už chodím pomenej – to som skôr chodieval ešte predtým, ako som behával. Teraz občas zájdem do kina alebo aj na nejaký koncert. Keď som mal frajerku, chodil som aj do divadla, ale teraz už ani nie.

Je niečo, čoho si sa v živote kvôli behu vzdal?

Nedá sa povedať, že vzdal. Mne sa celkovo mení život, životný štýl. Ako som začal viac behávať a tráviť čas vo voľnej prírode, tak sa mi mení myslenie, menia kamaráti a mení všetko. Obmedzil som hlavne alkohol, vyradil som cigarety, zmenil som aj stravu. Žijem zdravšie a celkovo to na mňa vplýva.

Vráťme sa na chvíľu do minulosti, ako vyzerá tvoj „športový životopis“?

Ako chlapec som aktívne hrával futbal v našom mužstve za obec, ale žiadnu ligu. Bavilo ma to a bol som v tom aj celkom dobrý, ale ďalej som túto kariéru nerozvíjal. Hrával som do nejakých 17-tich, vtedy som si zlomil nohu a potom som mal dlhšiu pauzu – bál som sa kontaktov, lebo som mal trieštivú zlomeninu členka. Bol som už v štádiu puberty a dostal som sa ku kamošom punkáčom, takže šport som vyradil a skôr ma bavili koncerty, festivaly a podobne. Tak som fungoval x rokov, skoro do tridsiatich. No a potom som sa dostal k športu zase. Zohnal som si bicykel a začal som jazdiť po lese. Lenže cez zimu sa na bicykli nedalo jazdiť, alebo aspoň ja som nejazdil, tak som rozmýšľal, čo budem robiť. Aby som mal nejakú kondičku, začal som len tak behať – kvôli tomu, aby som mohol bicyklovať. No a postupne som začal behať viac a časom sa to vymenilo.

Ako dlho sa už venuješ behu?

Presne neviem, ale sú to asi také štyri roky, odkedy som začal. Ale to vážne také smiešne vzdialenosti, že len okolo paneláku, po sídlisku a tak, sám. Po lese behám asi tri roky.

Medzi obiehaním paneláku a vyhrávaním stokilometrových závodov je trošičku rozdiel. Ako si sa dostal k ultrabehom?

S kamarátmi sme išli na Silvestra stanovať na Záruby. Rozprávali mi o tom, ako oni behávajú, že si robia také výlety 15 – 20 km. Dohodli sme sa, že raz pôjdem s nimi. Zapáčilo sa mi to a začal som s nimi chodiť pravidelne behávať do lesa. Môžem povedať, že som začínal s Trail Runners Trnava. No a čo sa týka ultra, každý hovoril o tej Trnavskej stovke, tak tú som si chcel zabehnúť. To bolo moje prvé ultra, v roku 2015. Dopadol som tak, že som došiel do cieľa, ale bol som celý týždeň vyradený. Bežal som prvých 50 km po Vápennú, lenže potom mi začali puchnúť nohy, strašne ma boleli kolená. Ďalších 50 km som už išiel chôdzou. Trvalo mi to asi 15 hodín. V cieli som bol šťastný, že som to zvládol, ale zistil som, že na to vôbec nemám natrénované, že to nie je ísť bežať 15 km do lesa, ale že je to oveľa náročnejšie.

Ako ťa ovplyvnila táto bežecká skúsenosť? Zmenil si po nej nejako svoj prístup k tréningu?

Trénoval som ďalej. Prístup som zmenil len v tom, že som možno začal trénovať intenzívnejšie, ale vôbec som sa nepúšťal do takých veľkých vzdialeností.

Trnavská stovka je primárne diaľkový pochod. Spomenieš si na svoje začiatky na meraných pretekoch?

Ja som najprv nepretekal, len som trénoval – no, trénoval. Len tak som behal, bavilo ma to. Prvý horský pretek bol v roku 2016, bežal som na Pajštún. Bolo to 11 kilometrov a celkom dobre som sa umiestnil, skončil som ôsmy. Ani som nešiel nejak naplno a keď som obiehal nejakých bežcov, tak som zistil, že: „Wow, veď mňa to baví aj na pretekoch.“ Potom som si už zisťoval o horských pretekoch, lebo som vôbec nemal prehľad, koľko ich je a že sú také zaujímavé. A hlavne tým, že som v minulosti nechodieval po horách, som chcel spoznávať. Preto som sa aj prihlasoval na preteky, že uvidím nejakú zaujímavú krajinu, miesta.

Od svojho prvého Behu na Pajštún si získal množstvo „debnových“ umiestnení. Ktorý domáci a ktorý zahraničný úspech ti najviac utkvel v pamäti?

Tento rok určite Nízkotatranská stíhačka, tá sa mi fakt podarila. Aj sa mi dobre bežalo, aj výsledok bol dobrý. Zo zahraničných asi moja prvá stovka, Podbrdo Trail Running Festival v roku 2016. Tak, ako som hovoril – prvú stovku som zabehol Trnavskú. Potom som celý rok trénoval a o rok som si ju išiel zopakovať, že po roku idem zistiť, ako na tom som. No a zabehol som ju celú za 10 hodín a 20 minút. Vtipné bolo, že som sa tam pretekal s takým bajkerom. On to šiel na bicykli a predbiehal ma dole kopcom a ja jeho hore kopcom. Približne narovnako sme potom prišli aj do cieľa. Týždeň-dva nato bol Štefánik Trail a ja som v cieli stretol Katku Čapičíkovú. Hovorila, že idú do Slovinska, že majú voľné miesto v aute, či nechcem ísť s nimi – lebo sa dozvedela, že som zabehol tú Trnavskú stovku celkom dobre, tak že mám vyskúšať. Ale malo to oveľa väčšie parametre, prevýšenie nejakých 7000 m+. A ja, že dobre, mám voľný víkend, tak keď ma vezmete, idem s vami na výlet. Tam som, samozrejme, išiel s Martinom Halászom, to bolo úplne parádne. Išiel som na maximum, skoro som odpadol. Fakt som išiel, až kým ma nezačalo motať. Dopadol som celkom dobre, dobehol som tretí. No a potom to už s ultra vypuklo – zaujalo ma aj to Radove heslo „Ultra trail is punk“, to sa mi páčilo, tak som to začal robiť.

Beháš kratšie aj dlhšie behy. Vedel by si ich nejako porovnať? Si na niektorú disciplínu zameraný viac?

No, teraz som už zameraný skôr na tie dlhšie. Tie kratšie mi prídu náročnejšie, lebo nie som rýchly. Minulý rok som bol v Čachticiach na tom Báthory krváku. Je to rýchle, rýchle zbehy, rýchle celkovo. Ja netrénujem tak rýchlo, behám skôr na pohodu, ale trénujem vytrvalosť. Napríklad dnes som bežal tréning 24,5 km po rovine v tempe 4:15. Po lese behám väčšinou s partiou a tam sa prispôsobujeme poslednému.

Vieš orientačne, za aký čas odbehneš cestný polmaratón alebo maratón?

Cestný maratón ani polmaratón som nebehal. Ale viem 50-tku v teréne, minulý alebo predminulý rok som bežal Kamzík-Baba-Kamzík za 4 hodiny 7 minút.

Spomínal si zmenu životného štýlu vrátane stravy. Ako vyzerá tvoj bežný jedálniček?

Raňajkujem obilné kaše, napr. ovsené, do toho zarobené nejaké orechy, chia semiačka, nejaké ovocie, mám rád mak. No a fičím hlavne na zelenine, na ovocí, nejaké strukoviny do toho. Už asi rok som na vegánskej strave. Cítim sa dobre, mám dosť energie. Strata váhy nenastúpila, lebo predtým som bol tri roky vegetarián. No a teraz som prešiel na vegánstvo.

Ako sa zvykneš stravovať počas ultrapretekov?

Na občerstvovačkách si dávam väčšinou ovocie, banány a tak. Cez leto, keď je teplo, tak najlepšie melóny, to je úplná pecka, okrem toho dopĺňam vodu a Colu. No a väčšinou si na pretek zarábam v mixéri vlastnú pastu, na ktorej fungujem celý pretek.

Z čoho sa taká pasta skladá? Možno niekoho tvoj recept inšpiruje.

Čo sa týka receptu, striedam to, experimentujem. Je zložená napríklad z konopného vegánskeho proteínu, amalaki (má veľa vitamínu C), camu camu, acai, maca, datle alebo agáve, kakao, štipku soli (lebo ja už potom nedopĺňam), banány, tahini (sézamová pasta), zelený jačmeň, moringa prášok, zakaždým niečo iné vykúzlim. Treba si ju zarábať pred pretekom a nechať v chlade. Vydrží tak 2 dni, potom sa zvyčajne už kazí, to je nevýhoda. Alebo zamraziť na prevoz, to je ďalšia možnosť. Ja si ju potom zriedim s vodou, spravím si to tekuté a balím si to do pollitrových fľašiek, ktoré si niekedy pošlem na občerstvovačku. Mám to ako taký zdravší gél. Ale na každého platí niečo iné, aj ja som mal na pár pretekoch problémy, že ma bolel žalúdok, nemohol som dlhšie nič zjesť. Záleží aj na preteku.

Niektorí ultrabežci tvrdia, že najlepší ionťák je pivo. Čo ty na to?

Alkohol už teraz obmedzujem. Cez preteky určite žiaden alkohol, ten mi vtedy ani nechutí.

Skúšal si to niekedy?

Raz som to skúsil, keď sme boli na tréningu. Bežali sme do pivovaru, tam sme si dali pivo a bežali sme ďalej. A vôbec som z toho nemal dobrý pocit. Ale po pretekoch, samozrejme, pivečko mám rád, dám si.

Takže všeobecne sa alkoholu celkom nevyhýbaš?

Ja som mal veľké problémy s alkoholom. Tým, že som bol s punkáčmi, som mal také obdobie x rokov. Potom som s tým sekol. Aj som hodne fajčil asi 10 rokov. Dosť som sa zmenil. Tí, čo ma poznajú dlhšie, tak nechápu. Ale tak teraz to mám takto hodené a baví ma to.

Čo presne znamená, že si mal veľké problémy s alkoholom?

Ja som bol normálne s punkáčmi. Žil som v Čechách, nechodil som do práce, píjaval som aj každý deň, aj som squattoval. Proste na hard core – si v komunite, presúvaš sa... Boli sme mladí, každý deň sme žili od rána do večera, boli sme aj s bezdomovcami a tak. Dostali sme sa tam dobrovoľne, neboli sme nešťastní, boli sme komunita. Návrat bol ťažší, zaradiť sa potom späť, ale postupne sa to dalo. Keď máš rodinu, keď ti má kto pomôcť, tak sa to dá. Keď si na všetko sám, je to ťažšie.

Hovoríš o rodine, si s tou svojou v kontakte?

S rodinou som v kontakte, občas idem pozrieť domov.

Vráťme sa k behu. Máš skúsenosť s trénerom, bežeckým denníkom a podobne?

Tréner, bežecký denník, to nie...

Ako vyzerá tvoje plánovanie, čo sa týka pretekov? Máš nejaký rozpis?

No, tak v tomto som blázon. Mám dobrú náladu, sedím pri počítači, poprihlasujem sa a potom zistím, že na čo som sa to ja dal zase?! Nemám nejaký denník, robím to intuitívne – že tam som nebol, tam by som chcel ísť alebo tam ide niekto známy a zavolá ma, tak idem aj ja vyskúšať. Ale také, že by som si ja zapisoval? Ja nemám ani prehľad, koľko nabehám kilometrov, ja som úplný amatér.

Vieš ale aspoň približne povedať, ako vyzerá tvoj bežecký týždeň?

Behám tak rôzne. A nie len behám, ale aj chodím na jogu. Napríklad keď idem na jogu, tak nebehám, ale idem na bicykli 15 km, zacvičím si jogu. A potom ďalší deň behám, ďalší si dám voľný. A striedam to. Nemám to tak, že teraz musím nabehať kilometre, aby som bol dobrý. Proste, keď nenabehám, tak nenabehám. Cez víkendy, dá sa povedať, že stále niekam idem – sobota, nedeľa. A cez týždeň behám tak 2 – 3-krát, keď sa podarí.

Ako vyzerá tvoja príprava posledný týždeň pred ultrapretekmi?

Týždeň pred pretekom už nenatrénuješ nič. To už si dávam hlavne oddych, idem maximálne na jogu a sem-tam na masáž. Skôr predtým si máknem, ale potom už nie. Ale videl som teraz aj tabuľky, ako sa dá natrénovať na 50 míľ, na 100 míľ, a tam je rozpísané, že ešte v piatok pred pretekom sa ide tuším tri kilometre. Ale zatiaľ som to tak nerobil.

A čo prvé dni po stovke?

Po stovke? Kedy ako. Po NTS som napríklad už v pondelok bežal cez 20 km na Donovaloch. Je to rôzne, ale väčšinou som tak za dva dni v pohode, pokiaľ to nie je nejaký extrém. Ale záleží od preteku, či ma niečo začne bolieť.

Ako regeneruješ? Chodíš do sauny a podobne?

Do sauny ani nechodím, ale tak raz za mesiac chodím na masáž. No a joga – tam sa ponaťahujem, pomáha to na posťahované šľachy, kĺby a asi na všetko. A hodne mi pomáha aj bicykel, dosť bicyklujem.

Čo ty a technické vymoženosti? Používaš na pretekoch hodinky, meriaš si tepy?

Hodinky už teraz mám, ale kupoval som si ich kvôli tomu, aby som mal navigáciu. Lebo mne sa stávalo, že som sa dosť strácal, tak aby som mal stále trasu. Tepy už mám teraz vypnuté úplne, skúšal som ich pozerať, ale nič mi to nehovorí. Chcem toho mať čo najmenej. Ja sa snažím bežať a nepozerám sa na kilometre, ani čas si nesledujem. Bežím od občerstvovačky po občerstvovačku. Nemám také, že každých 20 minút si idem dať gél alebo niečo podobné. Snažím sa to robiť pocitovo.

Spomínal si však, že dnes si šiel 24,5 km v tempe 4:15. Využívaš teda meranie aspoň v tréningoch?

Ja si to odbehnem na pocit a potom si pozriem, ako som išiel. Ale to záleží, či mám protivietor, či nemám, či je blato alebo teraz sneh, šmýka sa... Na Strave nie som.

Čo ty a paličky? Používaš ich? Kam si ich odkladáš, keď ich práve nepotrebuješ?

Paličky sa mi osvedčili, tie sú úplne skvelé hlavne na preteky. Alebo keď ideme dlhšie tréningovo, tak si ich brávam, lebo si s nimi posilňujem trošku aj ruky. Ešte veľmi nemám domyslené, kam ich dávať, keď ich nepoužívam. Dajú sa dať na putká dozadu, ale to vydáva zvuky. A ja som rád, keď nevydávam žiadne zvuky, aj hodinky mám vypnuté, nech nič nešuští, nebúcha a idem úplne potichu, len počúvam zvuky lesa. Paličky na štarte raz rozbalím a do cieľa ich mám v ruke. Niekedy, keď sa dlho beží po rovine, tak mi aj prekážajú, ale už si aj zvykám na to celkom.

Akú používaš čelovku?

Čelovku mám Petzl-Reactik, ale zistil som, že v hmle je to všetko naprd, lebo fakt že nevidíš ani na dva metre, ale to je normálne.

Máš nejakú obľúbenú značku topánok?

Čo sa týka topánok, teraz fičím na Inov8 275 a už som mal asi pätoro alebo šestoro za sebou. Sú dobré, lenže nevydržia dlho.

Aký nosíš batoh alebo vestu?

Mám taký mini batoh UltrAspire z obchodu Running Pro, má asi 5 litrov. Zistil som, že potrebujem väčší, lebo sú ultra závody, kde je veľká povinná výbava. Keď som išiel do zahraničia, tak som sa do neho nezmestil. Takže to chcem ešte doladiť, aj obal na paličky. Postupne chcem skúšať nové veci.

Čo ťa na behu najviac baví, čo je tvoja motivácia?

Motivuje ma hlavne to, že spoznávam krajinu. Beriem to aj ako výlet, lebo sa pri tom stretáva aj komunita ľudí, len tak sa rozprávame. Behy sú po celom svete, všade. A to je možnosť vidieť kus sveta, lebo ja nie som nejaký cestovateľ, aj turista som slabý. Rád chodím stanovať, ale málo. A teraz, tým, že pracujem a nemám toľko dovolenky, môžem ísť cez víkend niekam ďalej. Vďaka tomu, že behám, tak si to obzriem za kratší čas.

Čo tvoje bežecké plány na najbližšie obdobie? Máš už na muške nejaké konkrétne závody

Práveže ešte váham. Už mám nejaké vytipované, čo by som išiel, ale konkrétne nemám. Určite by som chcel ísť Štefánik Trail. A tie ostatné tam nejaké popridávam, nejakých 4 – 5 závodov možno, ale presne ešte neviem, ktoré. Lebo tým, že idem v januári na operáciu, všetko sa to bude zase odvíjať od toho. Minulý rok som bol na operácii jednej nohy, teraz idem na druhú nohu. Mám kŕčové žily. A uvidím. Minulý rok som sa tiež tak pomaly rozbiehal, zapálila sa mi achilovka. Nechcem sa poprihlasovať na preteky, keď neviem, ako sa rozbehám. Čiže postupne.

Ďakujem pekne za úprimný rozhovor, želám hladký priebeh a rýchle zotavenie po operácii a potom veľa úspešných kilometrov!