Rozhovor Preteky zakliate dobrým smerom
Cez víkend 1. – 2. júna 2019 sa uskutočnil 2. ročník Severného živloplazu, ultratrailového behu a diaľkového pochodu v okolí Starej Ľubovne. Úvodný ročník sa pasoval s búrkovými mrakmi, ale tentokrát to vyzeralo na ideálny priebeh. Či to tak naozaj bolo, sme sa spýtali hlavnej (spolu)organizátorky Julky Batmendijnovej.
Koľko účastníkov na ktorej trase bolo?
Na hlavnej trase A (77 km, 3100 m+) tento rok štartovalo 74 mužov a 14 žien. Na sprievodnú trasu B (33 km, 1075 m+) vyrazilo 17 žien a 36 mužov. Preteky B úspešne absolvovali všetci štartujúci, trasu A žiaľ traja bežci nedokončili.
Kto vyhral a s akým časom?
Pomyselnú debnu na trase A si medzi mužmi vybehali víťaz Julo Kaľavský s časom 07:52:18, druhý Miki Kéri s časom 08:14:30 a tretí Dalibor Dvorštiak s časom 08:44:11. Medzi ženami bola najrýchlejšia Maťa Hancková, ktorá do cieľa dobehla za 11:01:20, Monika Halúsková trať zdolala za 11:34:50 a obsadila druhú priečku. Miška Pandulová si s časom 11:40:47 domov odniesla bronz. Na trase B medzi ženami zvíťazila Linda Hanulová s vynikajúcim časom 03:16:11, druhá bola Marka Šebejová za 03:52:27 a tretia Katarína Dancáková s cieľovým časom 3:55:30. Prvý muž na krátkej trati bol Jakub Herstek s časom 02:51:50, druhé miesto si za 02:54:49 vybojoval Majo Kamendy a tretiu priečku získal Jozef Bendík s časom 03:02:33.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Ako by si vyhodnotila priebeh pretekov?
My s Jurom sme boli s priebehom maximálne spokojní a podľa ohlasov aj dobrovoľníci a pretekári. Myslím, že sa nám spoločnými silami podarilo vytvoriť veľmi priateľskú atmosféru, ktorú ešte umocnilo slnečné počasie. Zhodnotili sme to asi tak, že sme mali preteky "zakliate opačným smerom" - väčšina vecí dopadla presne tak, ako mala, alebo ešte lepšie. Skutočná príčina bola, samozrejme, partia skvelých ľudí v dobrovoľníckom tíme, ktorí odviedli kus perfektnej roboty.
Drsné bolo značenie pred pretekmi. Celý deň fúkalo, pršalo a bola strašná kosa, takže sme so skrehnutými prstami mali problémy viazať fáborky. Nakoniec sme pokračovali až v piatok, lebo každý toho už mal plné zuby. Do soboty sa našťastie nádherne vyčasilo, takže do cieľa na atletickom ovále prichádzali povzbudzovať celé rodiny aj s najmenšími deťmi. Mali sme viacero pretekárov, pre ktorých bola jedna či druhá trasa to najdlhšie, čo kedy v živote absolvovali. Vidieť v cieli spokojnosť na ich tvárach, nadšené telefonáty domov či objatia podporujúcej rodiny bolo veľmi emotívne. Ako pikošku spomeniem, že na trase B sme mali aj úspešnú finišerku, ktorá trasu absolvovala v požehnanom stave, bežal aj jej partner.
Robili ste nejaké zmeny oproti prvému ročníku? Ak áno, ako sa osvedčili?
Praktických zmien bolo viacero. Dlhá trasa A sa značne skrátila a zmenila v takmer celej dĺžke. Väčšina občerstvovačiek vznikla na nových miestach. Cieľ sme premiestnili do areálu zázemia pretekov, vďaka čomu odpadla logistika spojená s prevážaním bežcov z hradu do školy. Finišovalo sa na bežeckom ovále, takže si bežci v závere mohli vychutnať riadnu cieľovú rovinku. Tým, že sme sa presunuli na sídlisko, sa pristavilo aj viac divákov z mesta. Z oficiálnych zmien spomeniem zaradenie trasy A do Ligy Slovak Ultra Trail a tiež medzinárodnú kvalifikáciu, vďaka ktorej mali pretekári možnosť získať 3 ITRA body. Summa summarum sa asi osvedčilo všetko.
Budete v akcii pokračovať?
Určite áno!
